"Mať rodinu a starať sa o ňu je výsadou tých, ktorí si dostatočne vážia, čo sa im ponúka.“
Pod pseudonymom píše články o obávanom bossovi podsvetia. Informácie o ňom dostáva z prvej ruky. Po krátkom čase sa chytí do jeho pasce a chtiac-nechtiac s ním prežije noc plnú vášne.
Prekvapená svojou reakciou na jeho telesné útoky a pod hrozbou smrti sa vzdáva práce fotoreportérky.
Predsa len musí predísť odhaleniu svojej skutočnej identity. Nanešťastie sa po noci s Petrom Vaculíkom stáva objektom jeho sexuálnych chúťok a navyše je donútená prijať jeho ochranu. Tým sa začína kolobeh udalostí, ktoré obom zmenia život. Náhle zisťujú, že musia začať spolupracovať, čo vyústi do rozhodnutia, ktoré odbočuje od ich predstavy normálneho života.
Dedička je strhujúci kriminálny príbeh so zápletkami a dynamickým dejom.
"Život je naozaj krutý a prapodivný. Zoberie nám, čo chceme, a zároveň nám podá pomocnú ruku v ťažkých chvíľach. Učí nás, že keď niekoho stratíš, môžeš niekoho získať. Že láska je nepominuteľná a že slzy nie sú odrazom našej slabosti, ale prostriedkom k vyrovnanosti.„
mladá spisovateľka (1991) pochádzajúca z Trnavy, s triezvym pohľadom na svet sa necharakterizuje klasickými ženskými románmi, aj keď svoju tvorbu zasvätila práve ženskému publiku. Nevenuje sa presladenej literatúre, z jej kníh cítiť prvky drsných praktík podsvetia a problémy rodinných klanov. Čitatelia si prídu na svoje aj špecifickým podaním ľúbostných scénok, ktoré dej okorenia svojou živočíšnou vášňou. V jej diele Nevyspytateľná mrcha a v pokračovaní s názvom Nezastaviteľná mrcha, približuje ľuďom potrebu rodiny a jej ochranu. Poukazuje na to, že nie len pokrvná rodina nám je rodinou. Preto sa stotožňuje s citátom, ktorý sa objavil v Nezastaviteľnej mrche: „Rodina je pocit príslušnosti bez akéhokoľvek nároku na honorár.“ Po jej knihách siahajú čoraz častejšie aj čitatelia, ktorí si cenia spisovateľkin dar podať zápletku tak, aby nenudila a mala dynamický spád. Gabrielle Bernátová sa rozhodne netituluje ako preromantizovaný typ spisovateľky. V jej dielach používa vulgarizmy, priveľa sa v nich rozpráva, samozrejme zabíja a hlavne miluje. Dialógy sú živé, občas chaotické, ale vždy trefné a zábavné. Je zástankyňou homosexuálov a preto sa v jej dielach často objavujú aj páry s homosexuálnou orientáciu. Práve v diele V dobrom aj v zlom opisuje jeden z takýchto párov viac než v ktorejkoľvek inej knihe.